Kanada - Řeka Fraser - Reportáže

Naša cesta za jesetermi a lososmi s provincie Britská Kolumbia začína na letisku Viedeň a pokračuje cez Londýn až do kanadského mesta Vancouver. Už na letisku vo Schwechate dostaneme k letenke navigačnú mapku, ako sa dostať s príletového terminálu číslo 3 na odletový terminál číslo 5. Len tak pre zaujímavosť, na tento prechod je naplánovaných stodvadsať minút presunu za použitia eskalátorov, pohyblivého chodníka, výťahu, autobusu a podzemného vlaku. Štyri hodiny čakania na ďalší spoj trávime v malej zabudnutej pivárni v odľahlom kúte letiska. ,, Na tajnáča", tak trochu trúfalo vyťahujeme z príručnej batožiny šunkové rohlíky, ktoré nám manželky či priateľky pripravili na cestu. Potichu ich jeme ani nie tak z hladu, ako z úcty k práci našich diev a zapíjame ich desať eurovým pivom. Zaujímavé, personál podniku nám nenadáva.

Deväť hodinový let cez Atlantik na druhú stranu Kanady prebehol bez problémov až na neustále kopanie za mnou sediaceho suseda do operadla môjho sedadla. Keď som sa nazlostený postavil a otočil, môj hnev v očiach sa zmenil iba na plachý úsmev pri pohľade na obrovského Inda s turbanom na hlave. Nechal som to tak, veď ich je miliarda a tento sa skutočne vydaril.
Vo Vancouveri pristávame za silného dažďa a pred nami je ešte dvojhodinová cesta nočnou diaľnicou do penziónu na brehu rieky Fraser. V kútiku duše pevne verím, že ,, džipiesko" zo Slovenska s kanadskými súradnicami zaslanými Zdenkom z Čiech ma nesklame. Tak aj bolo. Na prvýkrát klopem celý premočený na rozosvietené dvere členitej chaty uprostred lesa. Naokolo iba tma tmúca a hustý dážď. ,,Hellou Pítr " roztvára náruč Majk majiteľ nášho ubytovacieho zariadenia. Už o minútu nás jeho manželka Adriana sprevádza po izbách a pekne jedného po druhom ubytováva. Z krbu na nás zavanulo teplo domova, ktoré zahnalo ostych a Juraj bez rozpakov hovorí ,, Majk, nemáš tu nejaké pivo?", a ten hneď pochopil že mu na návštevu prišli priatelia zo Slovenska.

Ubytovanie poskytovalo skutočný komfort. Žiadne presuny z hotela autami k rieke, ale priamo pod chatou sme nastupovali do člnov, kde nás každé ráno čakali naši sprievodcovia. V Britskej Kolumbii sa už skoro (a teraz sa podržte) štyridsať rokov chytá jeseter biely systémom „Chyť a pusť“ a to na jednoháčik bez protihrotu. Táto dlhoveká ryba je vlastne paryba dožívajúca sa cez dvesto rokov a dokáže narásť do dĺžky viac ako päť metrov a hmotnosti až osemsto kilogramov. Takéto kolosy žijú v rieke Fraser (a teraz sa podržte po druhýkrát), ktorá preteká priemyselnými oblasťami a ústi do oceánu pri veľkomeste Vancouver.

Ochrana prírody je tu evidentná na každom kroku. Počas celého pobytu sme nevideli vyplavenú ani jednu plastovú fľašu či iný obal z potravín nehovoriac o nejakom priemyselnom odpade a to sme chytali v spodnej časti rieky popri drevospracujúcich závodoch alebo kameňolomoch s nakládkou drte na remorkéri. Fraser je porovnateľný s Dunajom iba svojou veľkosťou. Naša desaťčlenná skupina chytala z troch motorových člnov, ktoré patrili profesionálnym rybárskym sprievodcom, ktorí nám zabezpečili všetko potrebné rybárske náčinie, nástrahy a aj brodiace nohavice a topánky. Udice na jeseterov boli jednodielne nenormálne pevné prúty s veľkými multiplikátormi, aké som videl pri love žralokov a mečúňov.

Chytali sme na lososie ikry zabalené do kúska dámskej pančuchy zakotvený asi päťdesiat metrov od brehu. Guľôčka nebola väčšia ako bežné kaprove boiles. Chris náš sprievodca nás uistil, že v prírode i trojmetrová ryba, ktorá vysúva spodnú papuľu s otvorom ako dvojstovkové odpadové potrubie hľadá na dne malé jednotlivé lososie ikry veľké ako perly dámskeho náhrdelníka. Obrovská rieka vo mne vzbudzovala predstavu nekonečného čakania na záber. Opak bol pravdou. Zábery boli veľmi časté i keď sme mnohokrát sekali do prázdna.

Štatistika prvého dňa hovorí že sme zdolali jedenásť jeseterov s ktorých dva kusy mali cez dva metre ( 208, 211). Druhý čln mal navlas rovnakú bilanciu, to znamená z jedenástich rýb boli dve viac ako dvojmetrové. Náš tretí čln bol na tom relatívne horšie, lebo na ňom vytiahli len štyri ryby, ale ani jednu pod meter deväťdesiat a najväčšia ryba dňa, ktorú zdolal Laco, merala dvestopäťdesiatštyri centimetrov. Zdolal ju sám po viac ako hodinovom boji.
Zistili sme, že vlastne iba my Slováci a Česi vieme ako majú ozajstný indiáni vyzerať. Žiaden z našich hostiteľov a myslím si že ani celá kopa originálnych Kanaďanov či Američanov nevie ako sa náš teda vlastne ich Vinetú obliekal, akú mal pušku a ako vyzerajú indiánske prérie. Moja generácia odkojená Rybanou a Nšoči o tom vie všetko. Iba my, Vinetú a ešte Old Šetrhend vieme kde je ukrytý poklad na striebornom jazere (medzi nami je to na Plitvických jazerách). Nás nikto nemusí poúčať či sú dobrí Apači alebo Komanči, lebo biely brat to vie. Toto všetko sme museli pri poháriku ohnivej vody vysvetliť aj Majkovi, ktorý má síce v obývačke fotku náčelníka Sediaceho Býka a v rohu originálne indiánske bubny, ale s prepáčením prd vedel ako sa volal kôň Vinetua a dokonca ani to že Sam Hovkins bol oskalpovaný. Mal strašne medzery v histórií! Napravili sme to a naše pokrvné bratstvo určite udobrí aj veľký Biely otec vo Washingtone, ktorý je teraz vlastne tak trochu čierny.

Náš čln bol tri dni za sebou v znamení jednotiek. Trikrát po sebe sme chytili presne jedenásť jeseterov. Pri jednom z nič neznamenajúcom zábere som zasekol niečo, čo sa pomaly majestátne pustilo hore silným prúdom rieky. Ryba sa po chvíli otočila a plávala naspäť k lodi. Navíjal som ako divý. Ryba podoplávala loď a hybaj k protiľahlému brehu rieky naprieč celým tokom. Nezostávalo nič iné iba odkotviť a nechať sa pomaly ťahať. Jesetera som mal na udici už viac ako pol hodinu a nemal som v úmysle sa dať vystriedať pri zdolávaní keď vtedy Chris zo stoickým pokojom skonštatoval. ,, Už som s klientmi zdolával niekoľko veľkých rýb, toto je tiež podobné monštrum, ktoré bude mať cez tri metre. Kludne sa prestriedajte, takáto ryba sa zdoláva aj päť hodín ". Spontánne mi vyletelo z úst ,,Díky Broňa". Nechal som sa vystriedať Ferom, toho za dvadsať minút vymenil Roman a opäť zvieram prút ja. Po jednom z prudkých výpadov sa ryba zaplietla do prekážky pod vodou a napätá šnúra praskla. K sklamaniu sa pripája aj únava z dlhého zdolávania. Tento gigant nám nebol súdený. Čo už.

Po spoločnej večeri niektorý zdatný jedinci nejdú spať a pri praskajúcom ohni v krbe počas rozprávania ešte raz prežívajú zážitky z celodennej rybačky. Domáca pani Adriana nám na večeru pripravila lososa na grile z hubovou omáčkou a s prílohou čerstvej zeleniny. Skvelé jedlo nám posilnilo rozhodnutie že po troch dňoch rybačky na jesetera je čas na lov lososov.
Náš kamarát Janko dostal správu od priateľa na Slovensku, že zvedovia s indiánskeho kmeňa Čikariov zistili, že v rieke je silný ťah lososov, ale to už je ďalší príbeh.